V sekcii Okná,dvere radí Ing. Štefan Hajduk (Slovaktual - EKOTECH)
V sekcii Módne salóny radí Magdaléna Brellošová (DESIGN BRELL)
V sekcii Realitné kancelárie radí Ing.Rastislav Štalmach (ARCHEUS Reality center)
Prešov má rozlohu takmer 74 km2. Je tretím najväčším mestom na Slovensku s počtom obyvateľov pribižne 93 000. Je dôležitým administratívnym, kultúrnym a vzdelanostným centrom východného Slovenska. V meste sídlia úrady krajskej a regionálnej samosprávy, krajský súd a prokuratúra. Pôsobia tu dve univerzity s 9 fakultami.
Prešov je významným cirkevným administratívnym centrom. Je hlavným sídlom gréckokatolíckej arcidiecézy na Slovensku a spravuje všetky farnosti s výnimkou Košického kraja. Zároveň je sídlom Dištriktuálneho biskupského úradu pre východný dištrikt Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku s pôsobnosťou pre východné a severné Slovensko. Sídli tu jedna z 15 pravoslávnych cirkví na svete s pôsobnosťou pre Slovensko a Českú republiku.
Názov mesta PREŠOV
Maďarskí a slovenskí historici sa dodnes sporia a nevedia dohodnúť, ako vznikol názov „Prešov“. Maďarká strana uvádza, že názov Prešov (po maďarsky Eperjes) je odvodený od slova jahoda (eper). Pre slovenského profesora Uličného maďarský názov Eper vznikol fonetickým prispôsobením staršieho slovenského názvu predsunutím písmena „E“ a vypustením koncovky „-ov“, ako to bolo pri iných menách slovenských dejín.
Legenda hovorí o pobyte uhorského kráľa Belu II. Slepého na miestach dnešného Prešova. Slepý kráľ sa stratil svojej družine. Hľadajúc cestu k sprievodu si smäd i hlad zaháňal jahodami, ktoré v týchto končinách rástli v hojnom množstve. Keď ho večer našli rytieri z družiny, kráľ sa rozhodol z vďačnosti pomenovať neďalekú dedinu Eperyesom (jahody). Z historického hľadiska je však táto legenda neopodstatnená.
1299 – udelenie mestských práv uhorským kráľom Ondrejom III.
1412 (80. roky 15. storočia) – Prešov patrí do Pentapolitany (spoločenstvo 5 kráľovských miest – Prešov, Košice, Bardejov, Levoča, Sabinov)
1429 – prvá zmienka o mestskej škole v Prešove
1453 – prvý erb Prešova
1455 – udelenie práva mesta Prešov usporadúvať výročný trojdňový jarmok (od kráľa Ladislava V. Pohrobka)
1502 – 1505 – začiatok stavby Dómu sv. Mikuláša
1667 – Kolégium v Prešove, evanjelické vzdelanostné centrum horného Uhorska, Národná kultúrna pamiatka
1687 – Caraffove jatky, 24 popravených meštanov
1703 – začiatok najmohutnejšieho protihabsburgského povstania na čele s Františkom II. Rákocim
Koniec 18. storočia –príchod prvých Židov do Prešova
1816 – Prešov sa stáva sídlom samostatného gréckokatolíckeho biskupstva
1848 – stavba 1. židovskej synagógy
1886, 1887 – veľké ničivé požiare postihujú Prešov
16.6.1919 – z balkóna radnice bola vyhlásená Slovenská republika rád
1923-24 – stavba secesnej budovy Bosákovej banky
19.1. 1945 – oslobodenie Prešova Červenou armádou, koniec 2. svetovej vojny
1950 – centrum sa stáva mestskou pamiatkovou rezerváciou
1972 – Solivary – sa stávajú národnou kultúrnou pamiatkou
Šťavnica : Je to minerálny prameň, ktorý sa nachádza v blízkosti Sigordu
Haniska : V obci na kopci Furča je národná kultúrna pamiatka, pomník sedliackeho povstania, ku ktorému vedie aj chodníček pere peších turistov.
Zlatá Baňa : Je to podhorská obec, ak pokračujeme hore dolinou Delne, nad obcou začínajú malebné brezové háje, známe ako lúky pod Dubníkom. V závere údolia sa nachádzajú rozsiahle, kedysi svetoznáme opálové bane. Hustá sieť značených turistických chodníkov priam vyzýva na pešie túry v tichých, málo navštevovaných vrchoch.
Šimonka : Je to najvyšší vrchol Slanských vrchov ( 1092 m.n.m.). Z jej odlesneného temena sa odkrýva nádherná panoráma okolia.
Kapušiansky hrad : Vrch, na ktorom sa vypínajú ruiny tohto hradu je z 13.storočia. Vrch je taktiež prírodnou rezerváciou niektorých teplomilných druhov rastlín. Prístupný je z obce Kapušany po zaznačenom chodníku. Odmenou za strmý, aj keď nie dlhý výstup je nielen prehliadka rozsiahlych hradných zrúcanín, ale aj neopakovateľný výhľad na okolie.
Čergov : Je to najbližšie pohorie severne od Prešova. Jeho dlhý hlavný hrebeň siaha až po poľské hranice. Hôľnaté hrebene a hlboké lesy sú vhodné na všetky formy aktívneho oddychu v prírode. Sieť dobre značených chodníkov slúži na pešiu, aj lyžiarsku turistiku, bohatstvo zveri a lesných plodov zasa uspokojí poľovníkov, hubárov, zberačov lesných plodov a lieč ivých rastlín.
Drienica – Lysá : Je to najvýznamnejšie turistické stredisko, ktoré leží v južnej časti pohoria Čergov pod vrcholom kopca Lysá ( 1068 m.n.m.). Východiskom turistických túr je mesto Sabinov, od ktorého je typická šarišská obec Drienica vzdialená iba 4 kilometre. Na hornom konci obce sa začína Drienická dolina, v ktorej sa rozkladá jedno z najlepšie vybavených lyžiarskych a rekreačných stredísk východného Slovenska. Centrá Drienica a Lysá spája sedačková lanovka. Je to predovšetkým známe lyžiarske stredisko so siedmimi vlekmi, upravovanými zjazdovkami a bežeckými trasami. Vhodné snehové podmienky sú od decembra do marca (zjazdové trate sú umelo zasnežované). Na Lysej je niekoľko značených lyžiarskych bežeckých okruhov.
Branisko a Bachureň : Sú to pohoria, ktoré sa rozprestierajú na západ od Prešova a stretávajú sa v Lačnovskom údolí, v ktorom sa nachádza rekreačná oblasť LIPOVCE – BÚČE. Malebnú prírodnú rezerváciu KAMENNÁ BABA nad obcou Lipovce tvorí dolomitový kaňon s bizarnými skalnými útvarmi a vzácnym rastlinstvom. V lipoveckom údolí je viacero minerálnych prameňov, z ktorých najznámejší je SALVATOR (obľúbená stolová voda s liečivými účinkami).
Búče : Tento areál takisto parí k dobre vybaveným lyžiarskym strediskám s piatimi vlekmi s upravovanými zjazdovými traťami, z hôľ hrebeňa Bachurno, obľúbeného turistického cieľa sa naskytá výhľad do vzdialenejšieho okolia.
Zlá diera : www.jaskyna.szm.sk
| ASA pomoc motoristom v núdzi | 18 124 |
| Hasičská záchranná služba | 150 |
| Letecká doprava /ČSA/ | 051/773 11 13 |
| Mestská polícia | 159 |
| MHD | 051/776 42 28 |
| NAMK SR služby motoristom | 18 123, 18 154 |
| Polícia | 158 |
| SAD Prešov | 0900 211 153 |
| Záchranná zdravotnícka služba | 155 |
| ŽSR | 18 188 |
